V novom rozhovore, ktorý bol zverejnený pred pár dňami Anthony a Chad rozprávajú o tvorbe nového albumu.
Okrem iných prvkov, máte na novom albume prvky disco a latinskej hudby. Venovali ste tomu pozornosť?
Vždy počúvame hudbu, novú, starú, odlišné žánre. Ale tiež, keď sme pracovali na albume, boli sme spojení s Afrikou a tak nám to otvorilo dvere pre experimentovanie a dalšie prvky z tohto kontinentu. Pre nás je normálne počúvať, čo sa deje na iných miestach. Ani Chad, Flea a Josh neprestanú byť hudobníkmi. Potom sme išli so všetkou batožinou do štúdia.
Opustili ste niektorú z nenahraných piesní?
Nie. Nahrali sme 14, ktoré sme mali. Zvyšok je materiál s ktorým sa môžeme vrátiť do jedného dňa. Po dobu jedného roka sme písali a skúšali s podmienkou, že aj keď sme mali všetky skladby v prvý mesiac pripravené, nešli sme do štúdia. Nezastavili sme sa do tej doby a ocitli sme sa s množstvom hudby, z ktorej sme si mohli vyberať.
Niečo sa zmenilo v spôsobe práce v štúdiu? S Joshom?
Chad: Nie. Je to ako vždy. Ako tím sme sa snažili pracovať najlepšie a hrať najlepšie. Existujú hudobníci, ktorí sa snažia budovať skladby pomocou technologických prostriedkov. V prípade rocku, sme presvedčený, že hudobník prenáša emócie, keď hrá a je to oveľa dôležitejšie. To je dôvod, prečo v tomto smere sme pracovali ako obvykle. Samozrejme, že Josh je veľmi odlišný človek ako John. V tomto zmysle sme našli akéhosi hudobného architekta. Trafí Vás do hlavy s prvým nápadom, ktorý vymyslí. Ak sa album niekomu zdá iný, ako predchádzajúci, je to preto, že Josh prispieva fantastickými prvkami do zvuku kapely. On bol dobrá voľba.
Na prvý pohľad sa zdá, že Fruscianteho riffy boli nahradené basgitarou
Možno, ale nikdy sme tieto piesne neporovnávali s tými, ktoré vytvoril John. Mali sme príliš veľa materiálu na prácu a nestrácali sme čas. Je pravda, že John bol hybná sila za vytvorenie Stadium Arcadium. Pracoval naozaj tvrdo a tak viedol časť nahrávania. Josh na druhej strane má iný spôsob práce. Nech už je to cez gitaru, klavír, alebo tam kde to je, on je neustála továreň na nápady. Teraz, keď skoro každá skladba je na basgitare, je to preto, že Flea je hudobník, ktorý sa vždy chce zúčastniť. On nie je ten typ hudobníka, ktorý by prechádzal nahrávaním bez prispenia s jeho nápadmi. On je úplny opak. Ale nie je to niečo, čo by sme plánovali.
Existuje nejaký nátlak zo strany výhier Grammy a predaných 65 miliónov albumov pri písaní nových piesní?
Kiedis: Nemohli by sme byť sami sebou. Kapela sa vyvíja a musíme zabudnúť na minulosť. Čo sa stalo bolo skvelé, ale nič to nezmení na tom, ak chcete niečo povedať v súčastnosti. A netreba porovnávať. To čo robíte, musí byť dobré aj pre dobu v ktorej to robíte. Takže, keď sa staráme o dobré ozvučenie a o tvorbu dobrých skladieb, chceme byť dobrý dnes.
Myslíte na to, čo fanúšikovia očakávajú, keď pracujete na novom albume?
Anthony: Zlý nápad (smeje sa).
Chad: Bolo by ťažké sa ich spýtať, čo chcú počuť.
Čo sa stane, keď ľudia pýtajú staré piesne, hráte aj tie?
Anthony: Samozrejme ich hráme. Baví nás ich hrať. Sú tam piesne, ktoré verejnosť rada počuje, pretože je tam zvláštne spojenie medzi nimi a piesňami. Ak máme pocit, že ľudia milujú piesne, nemôžeme ich prestať hrať, pretože by to znamenalo, že sa niečo deje. Avšak, máme celkom štedrý repertoár.
Zdroj: http://www.clarin.com/espectaculos/musica/adictos_0_545945416.html