Nový rozhovor so spevákom Red Hot Chili Peppers Anthonym!

Spevák Red Hot Chili Peppers Anthony Kiedis poskytol rozhovor pre magazín Humanity.

Humanity: Za čo si najviac vďačný?

Anthony: „Za čo som najviac vďačný? Za všetko! Všetko je dar, všetko sa deje z nejakého dôvodu, som vďačný za všetko. Ochorel som pred dvomi týždňami, ale nikdy som nebol chorý. Bol som naštvaný že nemôžem surfovať, nemôžem spievať, že som v bolesti. Ale teraz som za to vďačný, že dva týždne som o tom premýšľal. Spomalil som, schladil som sa a zostal som doma s Everlym, pracoval som na textoch. Takže pri spätnom pohľade som potreboval byť  chorý. Som vďačný za všetko.“

Humanity: Čo je pre teba šťastím?

Anthony: „Hľadám šťastie v najjednoduchších, najmenších veciach.  Nemá to nič dočinenia s veľkolepými vecami, je to o tom všetko robiť s jednoduchosťou. Napríklad držal som svojho syna dnes ráno, nič lepšie nie je. Je to moje šťastie. Sledovať vychádzanie slnka, to je moje šťastie. Byť na mojom surfe, dotýkať sa oceánu, to je moje šťastie. Vystreliť na CD s novou skladbou na ktorej pracujem so svojou kapelou, to je moje šťastie. Telefonovať so svojím otcom, počuť jeho hlas, to je moje šťastie. Čítanie knihy svojmu synovi večer, to je moje šťastie. Je to tak trochu všade, všade okolo mňa, ak by som mal problém so sebou, nikde to šťastie nenájdem.“

Humanity: Ako sa zmenil tvorivý proces v priebehu niekoľkých rokov?

Anthony: „Je podobný v mnoho ohľadoch. Existuje mnoho rôznych etáp, ktoré sa snažím aby boli k dispozícií v tvorivom procese. Budeme praxovať a improvizovať, počúvam a strácam nájsť melódiu a nájsť rytmus v prítomnom okamihu. Potom je proces písania textov, kde chalani zaznamenávajú inštrumentálnu nahrávku a ja sedím s touto hudbou. Potom je tu časť kedy sedíte v aute a získavate predstavu, ale musíte zastaviť a pracovať na myšlienke, pretože táto myšlienka sa možno nevráti. Ste v lietadle alebo vo vlaku, kedykoľvek máte pocit, že nepatrná myšlienka sa pohybuje cez vás, že má energiu, nápad. Jediná vec, ktorú som sa naučil je chytiť túto myšlienku, pretože si poviete „zapamätám si ju„. Niekedy len čakám na myšlienky, kedy prídu a ja dostanem skvelý nápad, alebo priemerný, alebo pár melódií, ktoré dám dokopy a ja budem sedieť a snažiť sa to zaspievať znovu, viac ako sto krát, takže to nezabudnem. Potom som vo svojom aute, zoberiem telefón a nahrám si ju. Táto časť sa zmenila, pretože som schopný zaznamenať všetko na svoj mobilný telefón než tomu bolo pred 25. rokmi, keď ste mali funky malý magnetofón so sebou, ked ste kamkoľvek šli. Som ranný textár, vstanem ráno, poupratujem dom, zoberiem svoj notebook, ceruzku, svoje cd a budem len tak sedieť a písať. Verím, že budete dobrí ak budete pracovať tvrdo. Je to rovnaké s Fleaom. Trénuje neustále. Hrá na basu celý svoj život, ale je to k ničomu, ak netrénuje každý deň.“

Zdroj: https://mag.citizensofhumanity.com/2016/01/20/anthony-kiedis/