Článok z magazínu Rock Planet (2007)

Na tohtoročnom odovzdávaní cien Grammy v Los Angeles kosili všetko. Za svoju novinku Stadium Arcadium získali cennú sošku gramofónu v kategóriach najlepšia rocková pieseň, najlepší album a najlepší rockový výkon roka. Pritom pri pohľade na ich históriu spred niekoľkých rokov by súdny človek právom predpokladal, že dané hudobné zoskupenie padá do priepasti, z ktorej sa už nikdy nevyšplhá. V mnohých ohľadoch si za to mohli sami, najmä ak vyhrabeme zo spomienok ich drogové maratóny, ktorými sa smutne preslávili. Na veľké počudovanie však Red Hot Chili Peppers vždy v poslednej minúte vykonali závideniahodné vzkriesenie a šokovali celý svet nielen silnými rečami o novom začiatku (tých teda bolo…), ale aj so vskutku geniálnymi štúdiovými nahrávkami, či excentrickými živými vystúpeniami. Prelet minulosťou, súčasnosťou a vysnívanou budúcnosťou nám pomohol okomentovať basgitarista Michael „Flea“ Balzary.

Celý príbeh sa rozbieha v roku 1983, keď zopár nudou utrápených kalifornských stredoškolákov si zaumieni spojiť svoje hudobné nadanie v spoločnej kapele. Zostavu, o ktorej je reč, tvorili spevák Anthony Kiedis, bubeník Jack Irons, gitarista Hillel Slovak a basgitarista Michael „Flea“ Balzary. Sľubný rozbeh trval iba chvíľku, pretože Flea túžil po niečom inom a svoju túžbu naplnil odchodom do punkovej tlupy Fear. Činnosť ostatných bola v tej dobe natoľko prázdna, že naozaj nemá význam sa ňou zapodievať. A to ani preto, lebo Flea bol preč iba krátko. Keď zistil, že dravosť punku ho neuspokojuje, vrátil sa k svojím školským priateľom. Zakrátko nasleduje ich prvé vystúpenie, o ktorom dodnes kolujú fámy, že to bola divoká jazda nafetovaných šialencov, ktorí vlastne ani nedisponovali vlastnou tvorbou. Jednoducho iba vybehli na pódium a improvizovali. Táto uvoľnenosť im do istej mieri zostala dodnes.

„U nás je základom všetkého jammovanie. Podľa mňa to ináč ani nemôže fungovať. Aspoň ja si to neviem predstaviť, že hocikto z nás príde na skúšku z notovými zošitmi pod pazuchou a prikáže hrať to, čo je na tých papieroch. Veď by sme to ani nevedeli prečítať, ha-ha! Už s tým by bol problém…
V našom prípade nefungujú veci tak, že sa v kreatívnom období stretávame každý deň a preberáme nové témy.“

Po spomínanom vystúpení sa názov skupiny vykryštalizuje do definitívnej podoby – Red Hot Chili Peppers. Ako Flea zdôrazňuje, nikdy sa nevolali RHCP…

„Neviem odkiaľ sa to vzalo. My sme sa nikdy nevolali RHCP a ani nechceme, aby náš názov niekto skracoval. Čo to je RHCP? Čo to znamená? Red Hot Chili Peppers má svoj význam, ktorý nemožno pochopiť v nejakej skratke. Ani AC/DC nikto nenazýva – Striedavý a jednosmerný prúd – tak ani našu kapelu nech nikto nenazýva RHCP. Mne to osobne strašne vadí, a Anthonymu taktiež…“

V roku 1984 vychádza prvý album, ktorý s Fleom a Anthonym nahrali gitarista Jack Sherman a bubeník Cliff Martinez. Kam sa na tú chvíľu podeli Hillel a Irons? Nevieme, ale príčinou ich absencie mala byť predošlá hádka, ktorá vyústila do vzájomnej bitky. Či to je pravda sa už asi nedozvieme, pretože žiaden z členov RHCP (to už je zvyk, sorry) túto kapitolu neotvára. Ešte ten istý rok sa situácia skonsoliduje a obaja „emigranti“ sa vracajú do materského funk-punkového spolku. Rok 1985 sa nesie v znamení druhého albumu Freaky Styley a drogovej krízy, ktorá sa zo dňa na deň prehlbovala. O dva roky neskôr vydávajú ďalší počin s názvom Uplift Mofo Party Plan, ktorý je zreteľným hudobným dôkazom, že psychicky to už kvarteto nezvláda. Vo vzduchu cítiť hrozbu, že ak sa chalani nespamätajú, dopadne to s nimi viac než zle. Nakoniec to ale nemalo smrteľný dosah na kapelu, ale iba na Hillela Slovaka. Po vydaní EP Abbey Road dostávajú Red Hot Chili Peppers prvú vážnejšiu facku za svoju neúctu k životu. Drogami rozsypaný v júni 1988 umiera. Bubeník Jack Irons to nezvláda… Doslova utiekol bez nejakého vysvetlenia. Kapela sa rozsype! Anthony a Flea brzdia svoje narkomanské chúťky a púšťajú sa do vzkriesenia Red Hot Chili Peppers. V roku 1989 sa na poste gitaristu objavuje vtedy iba 18-ročný John Frusciante a za bicie si sadá Chad Smith. Nová éra sa začína albumom Mothers Milk. Flea s Anthonym si konečne uvedomujú, že v záujme prežitia musia mať väčší vzájomný súcit. Čo sa však nemení, Red Hot Chili Peppers naďalej nepatria medzi zoskupenia, od ktorých môže človeks určitosťou niečo očakávať.

„Vždy som si všímal, že kapely našej úrovne pracujú úplne organizovane, majú samé premyslené kroky, zatiaľ čo my sme sa iba nechali unášať prúdom. Po tých všelijakých prekážkach a fackách sme však akýmsi zázrakom pristáli stále na tom správnom brehu. Je to zázrak, že sme tu ešte aj dnes. K tomu bolo potrebné, aby sme akceptovali jeden druhého, mali pre seba pochopenie. Po trpkej skúsenosti a smrti Hillela sa medzi nami vytvorilo podstatne silnejšie puto. Odvtedy držíme viac pri sebe, podporujeme druhého, keď sa ocitne v ťažkostiach. Mnoho kapiel nevydrží práve kvôli tomu, že im chýba takýto vnútorný vzťah. Keď sa niečo pokazí, nevynaložia žiadnu energiu na opravu, ale radšej kúpia novú súčiastku, a ešte radšej kompletne nový nástroj. Ten samozrejme nikdy nebude taký dobrý, ako bol ten starý.“

Rok 1991! Produkcie nového albumu Blood Sugar Sex Magik sa ujak ozajstný mág Rick Rubin. Spolupráca s ním sa vypláca! Nahrávka ide na dračku, predalo sa z nej takmer 9 miliónov výliskov. Red Hot Chili Peppers postupujú do rockovej extraligy. Skladba Under The Bridge, ktorá mimochodom poukazuje na temnú drogovú minulosť skupiny, búra v tom roku všetky hitparády. Zdá sa, že krízovým obdobiam je už nadobro koniec, ale ako to už býva zvykom, vždy sa niečo musí zvrhnúť, keď to človek najmenej očakáva… Tesne pred austrálskou koncertnou šnúrou v roku 1992 Frusciante náhle odchádza. Oficiálnou príčinou je jeho neochota vystupovať naživo. Pravdivou zasa fakt, že sa rozhodol liečiť zo svojej neprekonanej závislosti na heroíne. Ako náhrada za jeho osobu prichádza Arik Marshall a neskôr Jesse Tobias.

„Bez Johna nastalo akési prázdno… Znova sa objavovali tie pocity, kedy sa človek pýta seba samého, prečo to osud vždy pokazí. John je nielen dobrý kamarát, ale aj chodiaca hudobná encyklopédia. Povieš mu názov albumu, skladby, a on ti to hneď zahrá na gitare. Je to neuveriteľné! Všetci sme dosť dobre zorientovaní, ale John je v tomto smere neprekonateľný. Ako by ho nič iné ani nezaujímalo, iba hudba a gitara. Mimochodom, je krstným otcom mojej dcérky Sunny Bebop. Mám ho rád, strašne ma to potešilo, nabilo novou energiou, keď sa vrátil do Red Hot Chili Peppers.“

Po dlhšej pauze vychádza album One Hot Minute (1995), na ktorom sa predstavil nový gitarista Dave Navarro, známy z formácie Jane’s Addiction. Ani táto nahrávka nebola prepadák, ale jednotný tábor skupiny rozdelila. Najčastejšou kritikou bolo, že sa tento počin vymykal schéme obvyklých platní. Hlasy za spätné povolanie Fruscianteho silnejú. K jeho oficiálneho návratu dochádza v roku 1998. Nevracia sa však iba do skupiny, ale aj do reálneho života bez falošných narkomanových snov. Spamätal sa naozaj v poslednej chvíli… Povráva sa, že drogy ho ovládli v takej miere, až si raz chcel vypichnúť oko, aby sa zbavil nejakých démonov vo vnútri tela. Album Californication (1999) produkoval Rick Rubin. Red Hot Chili Peppers ožívajú. Úspech nemá hranice… Ten istý scenár sa opakuje v roku 2002 s albumom By The Way. Výbornú atmosféru vo vnútri kapely na krátko naruší iba vydanie Kiedisovej autobiografickej knihy Scar Tissue (2004). S týmto krokom frontmana nesúhlasil najmä Flea.

„Tú knihu som nečítal. Prelistoval som ju a toľko mi aj stačiio. Tie príbehy sme my ostatní videli ináč, máme na nich odlišné názory, ináč sme ich prežívali a vnímali. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vôbec nie je isté, že mám chuť filozofovať o tom, prečo to alebo ono videl Anthony takto a ja zasa odlišne. Kniha je zaujímavá iba pre tých, ktorí pri tých veciach neboli s nami. Ja som tam bol, videl som všetko na vlastné oči.“

Napriek tomuto zjavne bezvýznamnému skratu vo vzájomných vzťahoch sa mašinéria osudových náhod a úspechov valí ďalej. V priebehu minulého roka vychádza album Stadium Arcadium, na ktorom našlo svoje miesto 28 nových skladieb. V USA sa v prvom týždni od uvedenia na trh predalo neuveriteľných 400 tisíc diskov. Nie div, že Red Hot Chili Peppers okupujú čelné priečky rôznych hitparád. Pozitívne prekvapujúci je ale fakt, že Stadium Arcadium je v poradí už tretí album kapely, ktorý stvorili v nezmenenej zostave.

„Starneme! (Smiech).Mimochodom, hrozilo, že by k tomu nedošlo. Príprava albumu By The Way totiž neprebiehala tak, aby som v práci nachádzal potešenie. Vynorili sa isté nezhody medzi mnou a Johnom, a po turné som sa už vážne zahrával s myšlienkou, že z kapely vystúpim. Neprekážal mi hudobný smer, s tým nebol problém. Skôr mi prekážalo, akým sebeckým spôsobom tvoril skladby. Nezaujímalo ho, či mám dostatočný priestor, či viem priložiť k jeho veciam prvky, pri ktorých by som aj ja mal pôžitok z muzicírovania. Písal úplne čudné veci, atypické témy. Neexistovala šanca si to s ním prediskutovať. Nejako sme stratili spoločnú reč. Lenže potom nadišiel moment, osvietenie, keď som pochopil, že ústup, uzavretie sa do seba, nie je správna stratégia. Problému treba čeliť, chytiť ho pod krk a nájsť spoločný smer. Ani jeden z nás nie je ľahký prípad, ale myslím si, že to už o nás vie každý. John je geniálny hudobník, s ktorým sa človeku hrá veľmi dobre, takže namiesto ústupu som sa pripravil na boj. Na to, aby som si vytvoril priestor, keď bude treba. Nakoniec sa však všetko vyriešilo samo. Vrátili sme sa k jammovaniu a bolo po probléme?“

Čím ešte môže prekvapiť zázrak zvaný Red Hot Chili Peppers? Otázka, na ktorú sa sotva niekto odváži odpovedať. Nevyspytateľnosť členov skupiny veru nedáva priestor na nejaké odhady ohľadne vízií do budúcnosti. Je to ale vôbec dôležité? Podstatné je, že sme mali tú česť žiť v dobe, kedy títo štyria hudobníci formovali smerovanie rockovej hudby a stali sa živým dôkazom príslovia: Nič nie je nemožné! A to ani vtedy, ak sa človek sám ponorí (neraz vlastným pričinením) na dno ľudskej zvrátenosti. Začali ako partia feťákov, vyšplhali sa do kategórie tvrdých narkomanov, ale v tom pravom momente našl tú správnu cestu.

Zdroj: Rock Planet (2007)