Prinášame článok z poľského Teraz Rock magazínu.
Stretli sme sa s hudobníkmi, rovnako ako to bolo u By The Way, toto album tiež propagujú v luxusnom hoteli v Santa Monice. Určite si ho vybrali preto, že z neho majú blízko domov, do Malibu. Keď sme vstúpili do apartmánu, boli prítomní traja členovia kapely. Anthony a Chad sedeli na pohovke, Josh Klinghoffer na krbe. Na prvý pohľad skromný človek, v bunde a s kapucou, skoro by ho bolo možné považovať za niekoho z doprovodného týmu. Privítal sa s nami, prehodil pár vtipov a chodbou plnou pobehujúcich detí (určite dorastu RHCP) sa presunul do vedľajšej miestnosti, kde robil ďalší rozhovor vo dvojici s Fleaom.
„Yeah, plávajú v blízkosti často“ – povedal Chad, tradične v basketbalovej čiapke, pritom hľadí dozadu. Po oceánografickom komentári ideme na hlavnú tému. I’m With You.
Gratulujeme k najmenej dramatickej zmene na poste gitaristu v histórií kapely
Chad: Áno, tiež si myslím, že bola najpokojnejšia – ak by som mohol použiť to slovo. Skončili sme turné, urobili sme si prestávku a John sa rozhodol, že už ďalej nechce hrať s kapelou, pretože chce robiť niečo vlastné. Dali sme mu k tomu požehnanie. Máme ho radi ako človeka, ale tiež ako niekoho, kto mal veľký vplyv na našu kapelu. Je skvelý vo všetkých ohľadoch. Chceli sme aby bol slobodný, šťastnýa mohol si robiť to, načo má chuť. Sme vďační za všetko, čo priniesol do našich životov, súčastne sme chceli ale kontinuálne pokračovať ako kapela naďalej. Josh bol už členom našej rodiny, poznáme sa mnoho rokov. Požiadať ho o to, aby sa stal členom kapely bolo logické a múdre. Skutočnosť, že sa rozhodol s nami hrať, pre nás bola veľkým šťastím. Je vynikajúci hudobník, aj keď iný ako John…
Anthony: … v každom prípade. Bolo to všetko veľmi prirodzené. Neprišlo k žiadnej dráme, práve naopak. Nie som si istý, či by som ja sám, bez ľudí v tejto kapele, mal dosť odvahy pre zásadné rozhodnutie. Vďaka bohu ju mal John, ktorý za nami prišiel a povedal : „Myslím, že nastal čas, aby som začal robiť svoje veci, samostatne„. Stretol sa u nás s pochopením. Myslím si, že to pre všetkých bola úľava: pre Johna, pre Chada, pre Fleaho. Naša spolupráca prišla nakoniec. Johnova odvaha odísť otvorila nové možnosti pre obe strany. Je možné, že sme tento rozchod potrebovali preto, aby nám vlial novú krv do žíl, nové nápady, aby sa zmenila chémia v kapele a tá nová dostala šancu. Bolo proste krásne výjsť z istôt a ísť do oblasti neistoty, vyžadujúc po nás radu vecí zmeniť kvôli tomu, aby sme mohli robiť dobre to, čo sme robili dobre doteraz. Tento album nie je dôsledkom ničoho iného. Na druhú stranu sme ale v tejto situácií mali dostatok viery v seba samých, v kapelu i v Josha. Boli sme presvedčení, že to dopadne dobre. Keď sme začali skúšať v novej zostave, nebolo pochýb o tom, že to bude dobré. Od prvej chvíľe sme boli produktívni. Už od prvého spoločného dňa vznikli pesničky, ktoré sa potom dostali na album.
Vzpomenieš si občas na minulých členov kapely? Napríklad na Hillela Slovaka, ktorý zomrel v roku 1988? Muselo to pre teba byť trochu strašidelné
Anthony: To bola jedna z udalostí, ktorá priniesla do môjho života veľkú psychickú zmenu. Nebolo to ale tak, že by som ihneď prestal brať drogy. Keď Hillel zomrel, povedal som si: „Nikedy si už drogu nezoberiem.“ Nemohol som sa toho dočkať, chcel som s tím prestať hneď, ako len to bude možné. Nemôžem presne povedať, čo sa u mňa vtedy zmenilo. Bola to ale udalosť, ktorá mi otvorila oči. Nikdy predtým som neutrpel takú stratu. Ak by nebolo smrti Hillela, asi by som tu teraz nesedel. On bol dôležitým architektom tejto kapely. Na našej hudbe začal pracovať mnoho rokov predtým, než som ho stretol. S radosťou spojil moju nemuzikálnu energiu s tú svoju muzikálnu preto, aby vznikli Red Hot Chili Peppers. Stavím sa, že vtedy na svete nebola jediná kapela, ktorá by ma zobrala ako speváka. Ale on povedal: „Urobme to, zabavíme sa a uvidíme, čo sa stane.“ Z nejakého dôvodu to urobil a zaistil mi prácu možno na celý život. Vždy, keď nahrávame nový album, robíme to aj ako hold jemu. Bol jedným z otcov – zakladateľov. Jeho energia sa z nášho života nestratila.
Chad: Nikdy som sa s ním nestretol, ale od Anthonyho a Fleaho som o ňom toľko počul, že mám dojem, ako by som ho poznal celý život. Flea napríklad rozprával zábavnú historku o tom, ako ste sa vracali stopom z nejakého vodného parku a naraz šiel okolo Hillel na svojom Datsunu B210. Povedali ste: „Tohto chlapíka poznáme, chodili sme s ním na biológiu.“ Zakývali ste naňho a on vás zviezol. Spomínaš si na to?
Anthony: Datsun mi nečo hovorí, roky som na ňom jazdil. Ale na túto situáciu si nespomínam. Hillel so mnou do triedy nechodil, ale mohol chodiť s Fleaom. Ja som ho vozil na hodiny umenia, na ktoré som sa nedostal. Povedal som vyučujúcemu: „Dobrý deň, mohol by som navštíviť svojho kamaráta Hillela ?“ On na to: „Dobre, ale robte čo treba.“ Sedel som vedľa neho a obaja sme pozerali na jedno dievča, Charmaine Blumenthalovú. Môj bože, sledovali sme ju v jednom kuse… Ona bola skutočné umenie. Hillel ju nakoniec zbalil a ja som sa ho spýtal: „Aké to bolo?“ Odpovedal: „Pikantné, veľmi pikantné.“ Skutočne to vyzerá, ako keby sa Hillel s Chadom poznali.
Chad: Áno, je to úžasné. Pripojil som sa ku kapele, bolo to skoro po jeho smrti, ale John mal veľký vplyv na Hillela, hovoril o ňom po celý čas. Hillel fúkol ducha do kapely, bol veľkou súčasťou toho. Mám pocit, ako keby ho poznám. Vďaka chlapci, cítim jeho prítomnosť v kapele.
Josh Klinghoffer s Vami vystupoval ako piaty člen počas posledného turné. Tušili ste, že John odídte a chceli ste si tak vyzkúšať nového hudobníka?
Anthony: Nie.
Chad: Nie!!
Anthony: Turné bolo strašne dlhé. Veľmi sme sa tešili z prvej polovice, pretože sme boli skutočne nadšení z toho, že hráme pesničky z albumu Stadium Arcadium. Postupom času to bolo čím skôr tím viac náročnejšie. Naša fyzická a mentálna kondícia, rovnako ako emocionálne stavy, boli čím ďalej tým horšie. Ďalším dôvodom, prečo sme Josha poprosili aby nám pomohol bolo, že bol naozaj dobrým kamarátom Johna. Niekto, kto mu pomôže sa cítiť na turné šťastnejším, tím pádom ho to povzbudí a dá do toho všetko.
Chad: Mohli sme to samozrejme riešiť aj inak…
Anthony: Chceli sme ale urobiť niečo, čo nám prinesie radosť a nie starosť. Mohli sme hrať naďalej bez ďalšieho gitaristu, on bol taký bonus. Potrebovali sme skôr kamaráta, ktorý príde skôr uvoľnený a stane sa súčasťou kapely. Nikdy sme pri tom nemysleli na to, že ho pripravujeme na novú úlohu. Nakoniec si myslím, že to bolo príjemné tak ako u Joha, i u Johna, i pre kapelu, že sa to neskôr odohralo tak, ako sa to odohralo a Josh našu kapelu po odchode Johna doplnil. Keď sme diskutovali o tom, kto má nahradit Johna, on bol jasnou voľbou.
Už v prvom single sa objavuje typická red hot postava – Rain Dance Maggie, podobne ako v minulosti Dani California. Je to prvý diel novej trilógie?
Anthony: Ha, ha -nemyslím si. Všetky kapitoly sú skryté v jednej časti. Človek ale nikdy nevie … Pokiaľ ide o tú postavu, vraciame sa ku koreňom – dávame nesmrteľnosť niekoľko rôznym kozmickým bytostiam, ktoré hrali dôležitú úlohu v histórií našej kapely. je dobré, keď sa tí ľudia objavujú v našich pesničkách. Podobne to bolo s pesničkou Sir Psycho Sexy. Bola plná skutočných postáv, ale niektoré mená boli zmenené. Dovidenia Dani – vitaj Maggie!
Pri počúvaní nového albumu nie je možné počuť podobnosť s rockom sedemdesiatych rokov. Napríklad v skladbe Happines Loves Company sú zčasti Rolling Stones…
Chad: Inšpiruje nás hudba zo všetkých období. Nechceli sme, aby tento album znel inak, ako zneli minulé albumy a než by mala znieť naša kapela. Chceli sme zachovať určité zvukové ladenie a byť sami so sebou spokojní, hrať srdcom. Flea počúval Rolling Stones, Bacha a elektrickú hudbu…
Anthony: Bach tiež počúval Stones, keď skladal.
Z toho čo hovoríš sa mi zdá, že jeho štýl sa blíži k štýlu vášho bývalého gitaristu Dave Navarra. Je možné, že sa na koncertoch vrátite k materiálu z albumu One Hot Minute, ktoré Navarro nahrával?
Anthony: Odpoveď znie: nie a nie. Podľa mňa je Dave Navarro zeppelinovský hráč. On a Jane Addiction boli Led Zeppelin 90. rokov. Teraz je to iné, úplne iné. Necítim žiadne spojenie medzi Joshom a tím albumom. Je to niečo úplne iné. Z určitých dôvodov ten album obchádzame. Bavili sme sa o tom, že by sme niektoré skladby na koncertoch zahrali. Došli sme ale k záveru, že do našeho súčastného rozpoloženia proste nepasujú. Nehovorím, že tie pesničky nemám rád – na tom albume je niekoľko úžasných songov, ktoré si veľmi vysoko cením, ale… Proste sa nehodia do zoznamu. je mnoho iných albumov, z ktorých môžeme čerpať. Zvlášť teraz, keď máme I’m With You. Chceme novými pesničkami koncertný program doslova náladovať a radi budeme hrať i pecky z albumov: Blood Sugar Sex Magik, Californication, By The Way a ak náš manažér Peter Mensch dovolí tak aj Stadium Arcadium. Divili by ste sa, ako často o nej hovorí.
Zdroj: http://stadium-arcadium.com