Dňa 30. augusta 2011 funk-rocková kapela ukončí päťročnú prestávku a vracia sa s 10. štúdiovým albumom I’m With You. Stretli sme sa s basgitaristom Fleaom, aby nám porozprával o kapele, znova o odchode gitaristu Johna Fruscianteho a ako kvarteto „našlo novú stranu kapely“.
Je to už päť rokov od vydania posledného albumu Stadium Arcadium. Bolo to v pláne mať prestávku tak dlho?
Áno, bolo to plánované. Inicializoval som to, potreboval som sa dostať preč z kapely. Prišlo to do bodu nefunkčnosti a nie srandy. Cítil som, že sme vytvorili dobrú nahrávku, dobre sme hrali na koncertoch a rešpektujem našu pozíciu v rockovom svete, ale chcel som sa dostať preč, aby kapela dostala šancu na prežitie. Po dobu oddychu som bol naozaj dobrý. Chodil som do školy a študoval som hudbu USC [University of Southern California], ktorá mi odomkla dvere, pokiaľ ide o vzťah k hudbe. Toto obdobie, keď som nebol v kapele si vážim, tiež si uvedomujem, ako mám rád speváka Anthonyho Kiedisa. Ten frajer je ako môj brat. Uvedomil som si, ako veľmi pre mňa znamená pokračovať s ním a s Red Hot Chili Peppers.
Potom odišiel gitarista John Frusciante… druhýkrát. Prečo?
Nie je to žiadna jedna vec. Proste nechcel robiť viac (s RHCP). Naozaj chcel robiť to čo urobil na vlastnú päsť, bez toho aby bolo nutné vysporiadať sa s kapelou dynamicky, naša kapela je dynamická. Som vďačný za obdobie Johna v kapele. Bol to úžasný čas. Jednalo sa o spájanie a tvorenie skúseností a som za to vďačný.
Je nový album hotový?
Áno, sme hotový. Bol to veľký proces dokončovania a som veľmi spokojný s výsledkom práce. Je to naozaj dynamická a nová vec. Našli sme novú stránku seba samých.
Ako to?
Za prvé, hlavný rozdiel je, že John už nie je v kapele a Josh Klinghoffer je teraz gitarista. Aj keď je pekné, že Josh bol už súčasťou našej rodiny pri vytváraní nahrávok a počas posledného turné, ale je to veľmi odlišný hudobník ako John, pretože pocit z hudby je dosť odlišný. John je briliantný virtuózny gitarista, ktorý by mohol robiť čo chce na gitare. Je to neuveriteľné a som ku*va vďačný za jeho prínos do kapely. Ale Josh je jemnejší texturálny hráč, ktorý tiež hrá a skladá na monoho hudobných nástrojov. On nie je ako ten typ Guitar Hero.
Čiže ste zmenili spôsob tvorenia nahrávok od posledného albumu
Správne. Predtým, než sme písali a jammovali spolu a Anthony potom dodal jeho časť, teraz je to úplne iný prístup. Trvalo to nejaký čas pre mňa, predovšetkým použiť spôsob ako tvoril John a porozumieť štýlu Josha s tým čo som hral. Bolo to nejak takto: „Počkaj, myslel som, že si chcel prísť s perfektnou časťou, ktorú prepletieš s tým čo robím a boom je to hotové“. Josh spieva krásne vokály na nahrávke.
Zmenil sa tvoj vzťah ku kapele počas tvojho štúdia?
Je to veľký rozdiel pre mňa ako hudobníka. Študoval som akordy a začal som hrať na klavíri. Tak som vytvoril veľa nahrávok na klavíri. Predtým som pre kapelu vytváral väčšinu materiálov na basgitare. Na klavíri vytváram akordy, rytmus, basu, melódiu, tak je to dosť odlišné pre mňa. Mnoho z týchto piesní bolo preložených do rockovej kapely. Takže sme začali s piesňou vytvorenou na iný hudobný nástroj, potom sa to hneď prekladalo. Je to obrovský rozdiel v tvorivom procese a konečnom produkte. Je to násilná rocková hudba a skutočný funk. Sú tam niektoré krásne hlboké piesne, ktoré sa môžu pripojiť k srdcu ľudí. Anthony spieva o nejakých veľkých problémoch pre človeka.
O čom?
O živote, smrti a zrade a jeho vzťahu k svetu. Je to oveľa horúcejšie ako naše ostatné albumy. Život a smrť je hlavná téma. [Album] má hlboké srdce. Každý v kapele sa rozrástol, stále objavuje seba a stáva sa lepším hudobníkom. No a spoločne sme to urobili, boli sme nútení.
Stalo sa niečo, čo Vás tlačilo v tomto smere?
Jo. Prvý deň, čo sme hrali s Joshom – po dvojročnej pauze, zistili sme, že bol blízkym priateľom všetkých našich zomrelých. Začali sme preťažení a prišli sme s piesňou, ktorá je na albume s názvom “Brendan’s Death Song,”, o našom priateľovi (L.A punkovej ikone) Brendanom Mullenom. Improvizovali sme a stalo sa to. Bol to bolestný okamih pre nás. Bola to emotívna vec.
A to udalo tóny na albume?
Tak nejak. Sme typ kapely, ktorá má predstavu o tom, čo chceme urobiť a načo siahneme, je to naozaj o tom, čo sa stane keď sme spolu v miestnosti. Je to o tom, čo vytvoríme v tom čase v ktorom sme.
Počul som, že album bol inšpirovaný africkou hudbou
Rozhodne. Vždy sme mali radi africkú hudbu. Po celú dobu svojej kariéry sme hrali na nejaké africké kúsky, ale nikdy sme ich nezachytili správne. Josh a ja sme navštívili Etiópiu s kapelou nazývanou Africa Express, ktorú organizoval Damon Albarn. Hudbu sme videli každú noc a jammovali sme z hudobníkmi. Etiópia je veľká krajina, krásne miesto. Takže je tam pár afrických častí na nových skladbách. Jedna sa nazýva “Take Me Home,” ktorá má skutočný africký pocit a je tu ďalšia s názvom “Ethiopia.” Som naozaj vďačná Damonovi, že ma zobral zo sebou. Skutočne som si rozšíril svoju oblasť v ľudstve.
Zdroj: http://www.spin.com/articles/qa-flea-new-chili-peppers-album