Anthony Kiedis „Drogy mi mohli zničiť život“ (2006)

Anthony Kiedis „Drogy mi mohli zničiť život“

Článok je z časopisu FOR MEN, z roku 2006.

U rozhovoru je jedna z najväčších rockových hviezd súčastnosti.

V čele svojho funkrockového vystupovania v Red Hot Chili Peppers je bezmála štvrťstoročie. Väčšinu rokov si užíval života rockovej hviezdy na plný plyn. Príslovie sex, drogy a rock“n“roll uňho platilo maximálne: mal v posteli najkrajšie modelky, v krvi najtvrdšie drogy a vedľa seba na pódiu najlepšiu kapelu sveta. Jeho život je všetko možné, len nie nudný. Zažil mnoho vzostupov a pádov, vychádzajú o ňom knihy a záujem prejavuje Hollywood: o jeho autobiografií má záujem i taký režisér, ako je Martin Scorsese. Anthony Kiedis odmieta. Na dno si naposledy siahol koncom 90. rokov, kedy si renesančný štýl života vybral svoju daň: na protidrogovej klinike bol celkovo 12 krát, spolu to bolo celý rok. Veľký zvrat nastal na prelome milénia s albumom Californication, podľa mnohých najlepším albumom ich kariéry. „Red Hoti“ ním oslávili triumfálny návrat a na vlne úspechov surfujú dodnes, krátku chvíľu po vydaní Stadium Arcadium. Anthony Kiedis pôsobí ako ľahkomyseľný bláznivý rocker, ale v skutočnosti je silnou osobnosťou, v ktorom nechýba nič z prívlastkov zameraného, citlivého a premýšlavého človeka. Pokľakli sme pred jeho výsosť a požiadali sme ho o rozhovor.

Vaše nové album je znova výbušnou zmesou mnoho žánrov…
Áno, je to tak s každým našim albumom. Jednou z najväčších predností tejto kapely je, že sme sa nenechali zvádzať žiadnym konkrétnym žánrom, a to nám dáva veľkú tvorivú slobodu. Nemusíme premýšľať nad tým, či sme z daného štýlu nevybočili niekam inam a čo na to povedia fanúšikovia.
Náš štýl, to znamená, že všetko je možne.

Môžete lepšie ukázať svoju univerzálnosť…
Jasne. Na toto album sme mali asi najviac pred vybratých asi 40 skladieb. Veľa muziky, ktorá je veľmi odlišná od albumu, čo sa tam ani nevošla.

Ako sa vám rozhodovalo, čo bude na albume a čo nie?
Bolo to docela nepríjemné. Samozrejme v tom hralo úlohu každého ego, v podstate všetci sme dali do nahrávania mnoho nápadov a kus zo seba. Ale viete čo je úžasné? Každý z nás má v kapele svoje miesto a má na tvorbe svoj unikátny podiel. Potom to vyzeralo tak, že skladby, o ktorých som si bol dosť istý, dostali hlas len odo mňa.

Každý mal svoj demokratický hlas?
Určite, dokonca i náš producent Rick Rubbin.

Postava dievčaťa z prvého singlu Dani California bola vaša priateľka?
Nie, Nie. Je splynutím viacero osôb, ktoré som v živote stretol. Nie je konkrétna postava, po pravde je to skôr fiktívna žena.

Už sa objavila i v iných vašich skladbách, však?
Áno, uvedomil som si to vo chvíli, keď som písal Dani California. Tá postava už as odhalila v skladbách By The Way a Californication.

Ešte o nej budeme počuť?
Asi nie, zomrie. (smiech)

Predvlani ste šokoval svojou biografiou Scar Tissue, čo je úprimne ľudskou výpoveďou. Bolo obtiažne celkovo sa čitateľom otvoriť a nič neskrývať?
Snažil som sa zo seba vydať všetko. Môže sa stať, že som sa odhalil celý, ale nie je to úplne pravda. V skutočnosti som odokryl časť seba, akú verejnosť asi nečakala. Priznávam, že to bolo celkovo účelové, nesnažil som sa čitateľov šokovať, ale skôr ukázať, že sme na jednej lodi a že som tiež len človek, nie len rocková hviezda z televízie.

Bolo písanie knihy spojené s očistnou fázou?
Bolo by, ak by som nemusel so svojimi najbližšími priateľmi dopodrobna rozoberať väčšinu nechutné historky z našej minulosti. Keď sa verejne spovedáte po prvý krát, je to veľmi očistné, a to i pre vzťahy medzi priateľmi. Lenže ja som sa už s najhoršími kapitolami svojho života zdôveroval, tento krát to skôr bolo o tvrdej práci, než o očiste.

Ocitol ste sa blízko samovraždy?
Áno. Hazardoval som dosť.

V roku 2000 ste definitívne skoncoval s drogami, s čím ste tak dlho bojoval. Bolo to veľmi tažké?
Prvý rok bol strašný, tá túha a chuť bola mocná, nemohol som sa jej dlho zbaviť. Musel som sa naučiť s tým žiť. Bol to veľký test, teda výzva. Bolo to mimoriadne nepríjemné obdobie, ale pre veľké životné zmeny je typické, že neprebiehajú ľahko. Dlhodobé užívanie drog si vyberá svoju daň a ja som musel skrátka platiť. A tvrdo platiť, ale stálo to za to. Do dnes sa každý deň venujem meditovaniu, takej malej údržbe špirituál neho ja, aby som zase neskončil v situácií, keď budem mať chuť poriadne vyskúšať drogy a chľast.

Kde sa berie tá chuť na drogy?
Všade. Priťahuje vás to – hovorme tomu obrazne – k medicíne., čo potrebujete, pokiaľ vaša psychika a vy sám so sebou nie ste úplne v poriadku. Chcete tomu prísť na koreň, začnete sa obzerať po niečom, čo vám urobí dobre – po medicíne, po ktorej sa vám uľaví. Drogy a alkohol svoju prácu na chvíľu odvedú, lenže niekedy nie, tak za ďalšiu dobu vás dostanú. Jedine, čo vám zostáva, je na svojej životnej púti meniť medicínu. Ja som si zvolil cestu, čo nemá s chemikáliami nič spoločného, je to spôsob života, ktorý o 360 stupňov je na inom mieste ako štýl, ktorý som viedol predtým.

Blížilo sa k tomu, že drogy zničia všetko, čo ste so skupinou dokázali?
Permanentne. V osemdesiatych rokoch ma Flea, dokonca vyhodil z kapely, pretože som na všetko kašlal, niekoľko krát na skúške i zaspal, a tak asi chalani povedali: Máme ho radi, ale dosť! To stačilo! Chceli predsa hrať muziku na úrovni a ja našťastie pochopil, že takto už to ďalej nejde. Za mesiac som bol späť, lenže v 88 sa Hillel (Hillel Slovak, bývalí gitarista a vtedy Kiedisov najlepší priateľ) predávkoval heroínom… Je to vlastne taký malý zázrak, že sme zvládli dlhú radu takých životných zmien a kotrmelcov a pokračovali ďalej.

Takým veľkým obratom bolo vydanie Blood Sugar Sex Magik v roku, však?
Vtedy sme prežívali naozaj mimoriadne kreatívne obdobie. Zaujímavé bolo, že sme sa potýkali s nahrávacou spoločnosťou, boli to dlhé dohady, ktoré neviedli k ničomu, a my sme mali pol rok na nahrávanie albumu. Svoje zohral i fakt, že sme všetci bývali v jednom dome a behom nahrávania sme spolu boli 24 hodín denne.

Čo vlastne znamená tento názov?
Blood. Z neznámych dôvodov ma fascinuje krv, je to symbol žiota. Sex je mocná a kreatívna energia. Magik, kúzlo. Hudba je číre kúzlo. Spojíte niekoľko zdá sa nesúvislých slov k sebe, niečo sa stane. Sú to štyri slová a v kapele sme štyria. Pôvodne šlo o jeden názov piesne… Keď bol album na svete, prežívali sme hneď neuveriteľný úspech. Lenže pre jednotlivých členov kapely postupne sláva začala mať horkú príchuť. Spôsobila ju ďalšia heroínová závislosť, najviac to odniesol John.

Bol ste znovu v 90. rokoch blízko vyhodenia z kapely?
Tak ďaleko to nedošlo, už sme predsa len mali niečo spoločné za sebou. Rozhodli sme sa to riešiť nie nejakým vyhodením, ale sadli sme si a začali diskutovať, čo ďalej. Najväčšia kríza nastala medzi 93 – 98 rokom v dobe, keď s nami na gitaru miesto Johna hral Dave Navarro. Zvlášť po albume One Hot Minute to s nami vyzeralo zle. Bol som na dne, Dave bol na dne… Flea bol nešťastný, až jedného dňa ma odchytil a prehlásil, že pokiaľ to takto pôjde ďalej budúcnosť Red Hot Chili Peppers je nulová. Aké máme možnosti, ako z toho von?, hovorím. Zbavíme sa Davea a zoberieme späť Johna, to je jediné riešenie, navrhol Flea. Neblázni!, bola moja prvá reakcia. Keď už John predal všetky svoje gitary a žil v pozadí a za druhé sme sa zvlášť my dvaja nerozišli zrovna v dobrom. Potom sme sa dohodli, že Flea sa s Johnom porozpráva. Ako viete, John je jedným z najlepších gitaristov sveta, a keď vyhlásil, že má hroznú chuť zase s nami hrať, bolo to úžasné. Len ja som mal trochu strach z nášho prvého stretnutia, ale všetko dopadlo skvele. Zhodli sme sa, že chyby sme spravili obaja a uvedomili sme si, ako sme šťastní, že to najhoršie je za nami, a že si drogami nenecháme naše priateľstvo už vziať.

Vo vašom „podrogovom“ období ste vydali skvelé albumy Californication, By The Way, a teraz Stadium Arcadium. Predstavili ste sa v ohromnej forme, ale na rozdiel treba od Blood Sugar Sex Magik je vaša hudba menej funky, zato pôsobí ďaleko poctivejšie a ľahšie…
Je to presne tak. Do piesní vkladám ďaleko menej sexuálnej agresie a naopak viac duše. Veci sa menia a ľudia sa menia. Byť schopní ukazovať emócie nie je podľa mňa slabosť, naopak je to sila. Dnes sú moje texty ďaleko osobnejšie než skôr a práve preto i ďaleko pocitovejšie.

Je vám 44. Ako to robíte, že vyzeráte stále tak skvelo?
Každé ráno so svojimi ridgebacky Sammi a Katie behám po Hollywood Hills. Rád plávam a neváham ani minútu, keď som blízko čistého mora alebo bazénu bez chlóru.

Čím sa stravujete?
Som vegetarián. Pijem veľa vody, zvlášť po ráne, potom nejakú proteínovú bombu a nasleduje šálka zeleného čaju. Snažím sa nejesť neskoro večer. James Brown kedysi prehlásil, že tajomstvo jeho úspechu je nejesť po šiestej večer, a tím sa riadim.

Máte dnes nejaké zlozvyky?
Nepijem alkohol, neberiem drogy. Mojím najhorším zlozvykom dnes asi je, že občas sa pristihnem, že rád rozprávam sám o sebe, ale trpezlivo sa to snažím zmeniť.

A čo tetovanie? Kedy ste si nechal urobiť posledné?
Asi pred tromi rokmi som si nechal vytetovať tygra. Bolo to krátko po tom, čo som sa rozišiel s Yohannou (išlo o známu dizajnérku Yohannu Logan, Kiedis chcel deti, ona nie). Potreboval som nejaké veľké hrdé zviera, ktoré by mi pomohlo sa z toho dostať.

Ako ste na tom teraz v osobnom živote?
Popravde nič moc.

Je náročné teraz písať happy songy?
Bolesť je bez diskusie najväčším motivačným faktorom. Keď sa všetko darí, nemáte dôvod drieť do krvi. Až potom, čo začnete trpieť, ste veľmi ochotným zákazníkom tvrdej práce. Ale klamal by som, ak by som tvrdil, že mnoho piesní z nového albumu mi nerobí radosť. Tie piesne sú plné života.

Dočítali sme sa, že veľmi rád cestujete, na Borneu ste sa vraj dokonca stratil. Aké máte najobľúbenejšie miesta?

Zamiloval som si to v rôznych častiach sveta, ale Borneo medzi nimi fakt nie je. Na papieri to vyzerá, že sme skrátka boli v džungli a hrali sme sa s orangutanmi. V skutočnosti, keď sme sa tam dostali, civilizácia bola stovky kilometrov ďaleko a my boli priamo uprostred pralesa. Došlo nám jedlo, a ak by sme sa včas nevymotali von, prinajlepšom by sme zošaleli. Mám rád miesta, kde je teplo a bujná vegetácia, ale skôr než Borneo, dávam prednosť Havaju, Karibiku alebo Strednej a Južnej Amerike. Tam jazdím najčastejšie, zároveň by som sa chcel čo najskôr vypraviť do miest ako Mongolsko alebo Čína.

Je v tom hlad po spoznávaniu novej kultúry?
Na svete je toho toľko k videniu. Zároveň je ale trochu frustrujúce, že behom jedného života si nemôžeme urobiť úplny obraz o tomto svete.

Venujete sa tiež herectvu, v 90. rokoch sme vás videli napr. v Bod zlomu, či Senzační únos. Plánujete sa vrátiť na strieborné plátno?
Po prvé, herectvo nie je nič jednoduchého, aj keď hocijako sa to zdá. Hollywood je plný priemerných hercov, ale tých naozaj úžasných je naozaj málo. Možno keby som veril, že postava mi padne úplne ako uliata a že ju zvládnem briliantne, šiel by som do toho. Inak mať možnosť si zahrať vo filme, a to len pre to, že som spevákom zo známej skupiny, to už nie je pre mňa.